WEBU Journal · English

Výskumná inšpirácia · 2026-11-17

Digitálna transformácia v rozvojových ekonomikách: Čo hovorí nová štúdia o Priemysle 4.0

Moderné kancelárske pracovisko
Ilustračná fotografia: WAO Coworking / Wikimedia Commons · CC BY-SA 4.0

Autor: Martina Mundová

Nová štúdia publikovaná v medzinárodnom vedeckom časopise prináša pohľad na to, ako podniky v rozvojových ekonomikách využívajú moderné technológie. Pozrieme sa na jej zistenia, obmedzenia a prinesieme redakčné odporúčania pre malé firmy.

Úvod

Súčasné technologické trendy často predpokladajú ideálne podmienky, modernú infraštruktúru a dostatok kapitálu. V praxi však mnohé regióny sveta, vrátane rozvojových ekonomík, čelia zásadným štrukturálnym obmedzeniam, nedostatku zručností a finančným prekážkam.

Nová štúdia autorov Ericka Calva, Maria Ferrera a M. Sirajula Islama, ktorá bola zverejnená 17. novembra 2026 s DOI 10.1108/ijppm-06-2026-0660, sa preto zameriava na strategickú hodnotu technológií Priemyslu 4.0. Skúma ich nasadenie v špecifickom prostredí severného pobrežia Kolumbie.

Tento článok prináša redakčný pohľad na uvedený výskum, pričom striktne vychádza iba z dostupného vydavateľského abstraktu. Pozrieme sa na to, aké dáta vedci zbierali, aké obmedzenia výskum prináša a čo z toho vyplýva pre prax.

Čo skúmala štúdia

Podľa abstraktu sa výskum zameriava na strategickú hodnotu technológií Priemyslu 4.0 v rozvojových ekonomikách, kde je empirických dôkazov zatiaľ nedostatok. Autori konkrétne sledovali robotiku, aditívnu výrobu a internet vecí (IoT).

Cieľom bolo posúdiť, ako podniky tieto technológie nasadzujú na zlepšenie dodávateľského reťazca a celkovej organizačnej výkonnosti. Výskum pritom zohľadňoval lokálne štrukturálne obmedzenia, akými sú obmedzená infraštruktúra, nedostatok zručností a finančné reštrikcie.

Autori v teoretickej rovine vychádzajú z teórie orientovanej na zdroje (resource-based view). Koncept takzvaného VRIN statusu (cenné, vzácne, nenapodobiteľné a nenahraditeľné zdroje) preformulovali na emergentnú vlastnosť kontextu zavádzania, a nie na pevný atribút samotnej technológie.

Hlavné zistenia a význam

Podľa abstraktu priniesol zber dát konkrétne výsledky týkajúce sa jednotlivých technológií. Robotika a aditívna výroba podľa zistení výrazne zvyšujú efektivitu dodávateľského reťazca a následne aj organizačnú výkonnosť.

Na druhej strane, internet vecí (IoT) nevykázal v štúdii štatisticky významný vplyv na efektivitu dodávateľského reťazca. Podľa textu to odráža najmä integračné výzvy a infrastrukturálne obmedzenia v danom regióne.

Z toho vyplýva kľúčový význam štúdie: hodnota technológií Priemyslu 4.0 je silne závislá od kontextu, pričom je formovaná lokálnymi schopnosťami a podmienkami zdrojov. Technológie fungujú ako strategické zdroje iba vtedy, ak to dovoľujú podmienky prostredia.

Metodika a limity

Podľa abstraktu boli dáta pre štúdiu zhromaždené od 125 manažérov dodávateľských reťazcov vo výrobných firmách prostredníctvom štruktúrovaného online prieskumu. Na analýzu vzťahov medzi premennými bolo použité modelovanie štrukturálnych rovníc (SEM).

Napriek zaujímavým záverom má štúdia jasne vymedzené limity, ktoré je nutné rešpektovať. Podľa abstraktu je výskum obmedzený na jediný región Kolumbie a spolieha sa výlučne na manažérske vnímanie respondentov.

Je dôležité zdôrazniť, že ide o sekundárny prístup cez vydavateľský abstrakt, keďže úplný text štúdie nebol verifikovaný. Z tohto dôvodu nemožno robiť širšie kauzálne závery ani výsledky bezmyšlienkovite aplikovať na odlišné geografické či trhové prostredie.

Podnikateľská relevancia a limity

Výskum sa týka digitálnej transformácie podnikov a priemyselných procesov. Pre podnikateľov je podstatná otázka, či sa nákup novej technológie zhoduje s kapacitami ľudí, potrebami prevádzky a možnosťami merať výsledok. Zo samotného abstraktu nemožno vyvodiť univerzálny návod ani záruku rastu produktivity.

Ako redakčný príklad možno uviesť menšiu výrobnú firmu, ktorá pred investíciou identifikuje jeden náročný proces, zistí jeho súčasnú chybovosť alebo čas spracovania a otestuje technológiu v obmedzenom rozsahu. Následne porovná náklady, kvalitu a zaťaženie zamestnancov. Takýto postup je návrhom na zodpovedné rozhodovanie, nie intervenciou, ktorej účinnosť by skúmaná štúdia priamo potvrdila.

Pri prenose zistení do inej krajiny alebo odvetvia treba zohľadniť veľkosť podniku, kvalifikáciu pracovnej sily a infraštruktúru. Výsledky preto slúžia skôr ako podklad na formulovanie správnych otázok než ako hotový investičný recept.

Záver

Nová štúdia autorov Calva, Ferrera a Islama pripomína, že moderné technológie samy o sebe nezaručia úspech, ak chýbajú adekvátne lokálne podmienky a kapacity. Zistenia ukazujú rozdiel medzi úspešnou robotikou a výzvami pri zavádzaní IoT.

Pre podnikateľov a manažérov je dôležitou otázkou nutnosť kritického posudzovania akýchkoľvek technologických trendov. Pred každou investíciou do digitalizácie je kľúčové zohľadniť reálne prevádzkové a finančné možnosti firmy.

Budúci výskum bude musieť overiť tieto zistenia prostredníctvom longitudinálnych a multi-regionálnych štúdií. Dovtedy by mali manažéri i vedenie podnikov postupovať uvážene a budovať komplementárne schopnosti krok za krokom.

Vedecké zdroje

Erick Calvo, Mario Ferrer, M. Sirajul Islam (2026). Manufacturing 4.0 adoption and productivity performance in developing economies: a resource-based view from Colombia's North Coast. International Journal of Productivity and Performance Management. https://doi.org/10.1108/ijppm-06-2026-0660 https://doi.org/10.1108/ijppm-06-2026-0660

Autor: Martina Mundová