WEBU Journal · English

Výskumná inšpirácia · 2026-11-22

Riadenie digitálnej transformácie: Informačné systémy a AI v podnikoch EÚ

Práca s digitálnymi nástrojmi na notebooku
Ilustračná fotografia: David Maina Ndirangu / Wikimedia Commons · CC BY-SA 4.0

Autor: Martina Mundová

Táto štúdia analyzuje úroveň integrácie informačných systémov a umelej inteligencie v podnikoch naprieč 27 krajinami EÚ. Podľa abstraktu výskum identifikuje priepastné rozdiely v digitálnej vyspelosti medzi jednotlivými regiónmi a zdôrazňuje kľúčovú úlohu digitálnych zručností populácie pri adopcii moderných technológií, pričom poskytuje cenný pohľad na postavenie Rumunska v rámci európskeho digitálneho trhu.

Úvod

Digitálna transformácia predstavuje pre súčasné podniky nevyhnutnosť, nie len strategickú výhodu. Táto štúdia sa zameriava na to, ako európske firmy integrujú pokročilé technológie, ako sú cloud computing, business intelligence a umelá inteligencia. Podľa abstraktu je cieľom výskumu zmapovať stav digitálnej integrácie v 27 členských štátoch EÚ a identifikovať faktory, ktoré ovplyvňujú schopnosť podnikov efektívne využívať tieto nástroje v každodennej prevádzke.

Výskum Darka Shuleskiho prináša komparatívny pohľad na technologickú pripravenosť európskeho podnikateľského sektora. Zameriava sa na podniky s desiatimi a viac zamestnancami, pričom analyzuje šesť kľúčových ukazovateľov digitálnej integrácie. Podľa abstraktu štúdia poskytuje empirický základ pre pochopenie toho, prečo niektoré krajiny zaostávajú v adopcii inovácií a aké sú hlavné prekážky, ktorým čelia podniky v menej rozvinutých digitálnych ekosystémoch v rámci Európskej únie.

Čo skúmala štúdia

Štúdia skúmala integráciu šiestich špecifických technológií: plánovanie podnikových zdrojov (ERP), riadenie vzťahov so zákazníkmi (CRM), business intelligence, cloud computing, umelú inteligenciu a dátovú analytiku. Podľa abstraktu boli tieto ukazovatele analyzované ako jedna koherentná dimenzia v podnikoch s desiatimi a viac zamestnancami v 27 krajinách EÚ. Dáta pochádzajú z prieskumov Eurostatu o využívaní informačných a komunikačných technológií v podnikoch za obdobie rokov 2019 až 2025.

Okrem samotnej miery adopcie technológií sa výskum zameral na koreláciu medzi digitálnou integráciou a makroekonomickými faktormi. Podľa abstraktu autori skúmali vzťah medzi technologickou vyspelosťou a ukazovateľmi, ako sú produktivita práce, príjem na obyvateľa a úroveň digitálnych zručností populácie. Štúdia sa špecificky zameriava na postavenie Rumunska, ktoré sa v kompozitnom indexe umiestnilo na 26. mieste, pričom v oblasti umelej inteligencie obsadilo poslednú priečku vo všetkých sledovaných rokoch.

Hlavné zistenia a význam

Výskum identifikoval jasnú skupinu lídrov, ktorú tvoria štyri krajiny, zatiaľ čo šesť krajín strednej a východnej Európy, vrátane Rumunska, patrí do skupiny s nízkou mierou adopcie. Podľa abstraktu sa priepasť medzi Rumunskom a priemerom EÚ v sledovaných technológiách časom dokonca zväčšila. Tento trend je prítomný vo všetkých veľkostných kategóriách podnikov, vrátane veľkých firiem, čo naznačuje systémový problém v prístupe k inováciám v danom regióne.

Zaujímavým zistením je, že integrácia technológií úzko súvisí skôr s digitálnymi zručnosťami populácie než s príjmom na obyvateľa. Podľa abstraktu je asociácia medzi digitálnou integráciou a produktivitou práce iba mierna. Tieto výsledky naznačujú, že samotná dostupnosť technológií nestačí; kľúčovým faktorom pre úspešnú digitálnu transformáciu je schopnosť zamestnancov a manažérov tieto nástroje efektívne ovládať a implementovať do firemných procesov v reálnom čase.

Metodika a limity

Metodológia štúdie zahŕňala deskriptívnu štatistiku, analýzu sigma a beta konvergencie, kompozitný index integrácie a hierarchickú klastrovú analýzu. Podľa abstraktu boli tieto metódy použité na spracovanie dát z prieskumov Eurostatu. Štúdia sa spolieha na kvantitatívne dáta, ktoré umožňujú porovnanie medzi krajinami, avšak obmedzuje sa na podniky s desiatimi a viac zamestnancami, čo znamená, že mikropodniky a živnostníci nie sú v analýze zahrnutí.

Limity štúdie vyplývajú z povahy sekundárnych dát a zamerania na makroúroveň. Podľa abstraktu štúdia neposkytuje hĺbkový kvalitatívny pohľad na to, prečo konkrétne firmy zlyhávajú pri adopcii AI. Keďže ide o observačnú štúdiu, nemožno z nej vyvodiť priame kauzálne závery o vplyve technológií na produktivitu. Navyše, zistenia o Rumunsku nemožno automaticky zovšeobecňovať na iné krajiny strednej a východnej Európy bez ďalšieho skúmania špecifických národných podmienok.

Čo si z výskumu môže odniesť podnikateľ

Podnikatelia by mali vnímať digitálnu transformáciu nie ako nákup softvéru, ale ako investíciu do zručností svojho tímu. Podľa abstraktu je korelácia medzi digitálnymi zručnosťami a integráciou technológií silnejšia než korelácia s ekonomickým bohatstvom. Pre podnikateľa to znamená, že aj v ekonomicky menej rozvinutom prostredí môže firma získať konkurenčnú výhodu, ak sa zameria na vzdelávanie zamestnancov v oblasti dátovej analytiky a moderných informačných systémov.

Napríklad, ak podnikateľ zvažuje implementáciu systému umelej inteligencie na automatizáciu zákazníckej podpory, mal by najprv zmerať aktuálnu úroveň digitálnych zručností svojho tímu. Ak zistí, že zručnosti sú nízke, investícia do školení musí predchádzať nákupu technológie. Podnikateľ by mal sledovať, či sa po zavedení nástroja skutočne zvýšila produktivita, pričom musí brať do úvahy, že podľa abstraktu je táto väzba v širšom meradle len mierna a závisí od mnohých iných faktorov.

Záver

Štúdia poskytuje cenný prehľad o digitálnej priepasti v rámci EÚ a zdôrazňuje, že technologický pokrok nie je automatický. Podľa abstraktu je nevyhnutné, aby podniky a tvorcovia politík venovali väčšiu pozornosť rozvoju digitálnych zručností, ktoré sú hlavným predpokladom úspešnej integrácie moderných systémov. Bez tohto základu zostávajú pokročilé technológie, ako je AI, nevyužité, čo bráni zvyšovaniu produktivity práce a konkurencieschopnosti na európskom trhu.

Zistenia Darka Shuleskiho pripomínajú, že digitálna transformácia je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje strategický prístup. Podľa abstraktu je situácia v krajinách s nízkou mierou adopcie, ako je Rumunsko, varovným signálom pre manažérov, aby nepodceňovali vzdelávanie a systematickú integráciu technológií. Pre podnikateľov je kľúčové pochopiť, že úspech závisí od kombinácie správnych nástrojov a pripravenosti ľudského kapitálu, čo je univerzálna lekcia pre akýkoľvek trh v rámci Európskej únie.

Vedecké zdroje

Darko SHULESKI (2026). MANAGING THE DIGITAL SHIFT: INFORMATION SYSTEMS AND AI IN EU FIRMS. Business Excellence and Management. https://doi.org/10.24818/beman/2026.s.i.6-16 https://doi.org/10.24818/beman/2026.s.i.6-16

Autor: Martina Mundová