Výskumná inšpirácia · 2026-11-19
Vplyv mentoringových praktík na udržačanie zamestnancov vo verejných zdravotníckych inštitúciách v Keni

Autor: Martina Mundová
Tento výskumný prehľad prináša analýzu štúdie publikovanej v Academic Journal of Humanities and Social Sciences Research, ktorá skúma vzťah medzi mentoringovými praktikami a udržačaním zamestnancov vo verejných zdravotníckych inštitúciách v Nairobi. Podľa abstraktu sa výskum zameriava na verejný sektor a poskytuje štatistické dáta o koreláciách, pričom otvára dôležité otázky pre manažérsku prax.
Úvod
Udržačanie zamestnancov predstavuje kľúčovú výzvu pre moderné organizácie vo všetkých sektoroch hospodárstva. Nedostatok skúsených pracovníkov a vysoká fluktuácia môžu výrazne oslabiť prevádzkovú stabilitu a celkovú konkurencieschopnosť podnikov bez ohľadu na ich špecifické zameranie. Podľa abstraktu sa táto štúdia zameriava na verejné zdravotnícke inštitúcie v Nairobi City County v Keni, kde manažment čelí špecifickým tlakom na personálnu stabilitu.
Zatiaľ čo mnohé organizácie investujú do rôznych foriem nefinančných benefitov, mentoring sa často spomína ako nástroj na podporu profesionálneho rastu. Autori Roselant Boen a Selline Indara Akoyo sa vo svojom výskume pozreli na to, do akej miery formálne a neformálne mentoringové praktiky ovplyvňujú rozhodnutie zamestnancov zotrvať vo svojej organizácii, pričom vychádzali z teórie sociálnej výmeny.
Čo skúmala štúdia
Podľa abstraktu bolo hlavným cieľom tohto výskumu určiť vplyv mentoringových praktík na udržačanie zamestnancov v štátnych zdravotníckych inštitúciách nachádzajúcich sa v Nairobi City County. Autori konkrétne sledovali, ako mentoring prispieva k celkovej pracovnej angažovanosti, možnostiam kariérneho rozvoja a k samotnému úmyslu zamestnancov zotrvať v prostredí verejného zdravotníctva. Teoretickým východiskom bola teória sociálnej výmeny a princípy organizačnej podpory.
Cieľová populácia zahŕňala celkovo 7 358 zamestnancov pôsobiacich v daných štátnych zariadeniach. Z tohto rozsiahleho súboru bolo pomocou stratifikovaného náhodného výberu vybratých 379 respondentov, od ktorých boli primárne získavané potrebné dáta. Výskumníci pritom kombinovali kvantitatívne aj kvalitatívne metódy zberu údajov vrátane štruktúrovaných dotazníkov a osobných rozhovorov.
Skúmané premenné zahŕňali vnímanie mentoringových praktík, ktoré boli vyjadrené prostredníctvom priemerných skóre, a identifikáciu hlavných prekážok pri zavádzaní mentoringu. Medzi sledované faktory patrili absencia formálnych štruktúr, nedostatok skúsených starších zamestnancov a časové obmedzenia. Zároveň sa sledoval vzťah medzi týmito premennými a mierou organizačnej angažovanosti.
Hlavné zistenia a význam
Podľa abstraktu odhalili zistenia zmiešané vnímanie mentoringových praktík medzi zamestnancami, pričom priemerné skóre sa pohybovalo v rozmedzí od 2 85 do 3 15. Hlavnými výzvami boli najmä nedostatočné formálne mentoringové štruktúry, na ktoré poukázalo 30 8 percenta respondentov, nedostatok seniorných zamestnancov s podielom 25 4 percenta a časové obmedzenia, ktoré trápili 21 7 percenta účastníkov prieskumu.
Pokiaľ ide o postoj zamestnancov, 59 5 až 63 6 percenta respondentov vyjadrilo organizačnú angažovanosc a jasný úmysel zotrvať v inštitúcii. Na druhej strane však 47 6 až 49 3 percenta účastníkov súčasne uviedlo, že aktívne zvažujú odchod z pracoviska, čo poukazuje na vnútornú rozpoltenosť a prítomnosť protichodných faktorov v pracovnom prostredí.
Štatistická analýza prostredníctvom Pearsonovej korelácie preukázala silný a pozitívny vzťah medzi mentoringom a udržačaním zamestnancov, kde hodnota r dosiahla 0 671 pri p menej ako 0 01. Následná regresná analýza potvrdila štatisticky významný pozitívny vplyv s koeficientom beta rovným 0 231 pri p menej ako 0 001, čo poukazuje na skromný, ale reálny príspevok k stabilite pracovnej sily.
Metodika a limity
Podľa abstraktu štúdia využila deskriptívny prierezový výskumný dizajn, ktorý úspešne integroval kvantitatívne aj kvalitatívne analytické postupy. Kvantitatívne dáta boli spracované pomocou deskriptívnej štatistiky, Pearsonovej korelácie a regresnej analýzy, zatiaľ čo kvalitatívna časť bola vyhodnotená prostredníctvom tematickej analýzy, čo umožnilo získať širší pohľad na skúmanú problematiku.
Hlavným limitom tohto výskumu je, že dostupný text je iba sekundárnym zhrnutím vo forme abstraktu, čo znamená, že kompletný výskumný článok, úplné znenie otázok, presné rozdelenie vzorky a detailné kvalitatívne výstupy neboli nezávisle overené čítaním plného textu. Pozorovaná korelácia navyše automaticky neznamená priamu kauzalitu a do hry môžu vstupovať skryté mätúce premenné.
Okrem toho sa výskum uskutočnil v špecifickom prostredí štátnych zdravotníckych inštitúcií v Keni, čo výrazne obmedzuje priamu generalizáciu záverov na iné odvetvia, ako sú súkromné firmy, technologické start-upy či výrobné podniky v odlišných ekonomických podmienkach. Podnikatelia by mali tieto špecifiká brať do úvahy pri interpretácii záverov pre svoje vlastné podnikateľské prostredie.
Čo si z výskumu môže odniesť podnikateľ
Podľa abstraktu autori odporúčajú inštitucionalizovať štruktúrované mentoringové programy, zabezpečiť rovný prístup, vyčleniť čas na mentoring a posilniť kariérny rozvoj. Podnikatelia v bežnej komercnej sfére sa však musia mať na pozore pred priamym prenášaním týchto zistení, pretože verejný sektor v rozvojovej krajine funguje za výrazne odlišných podmienok ako štandardný trhový podnik.
Napríklad v stredne veľkej softvérovej firme by manažment mohol otestovať zavedenie formálneho polročného mentoringového programu pre juniorných programátorov, pričom by meral mieru ich fluktuácie a spokojnosti prostredníctvom pravidelných anonymných dotazníkov. Tento prístup by umožnil overiť, či investícia do seniornejších mentorov skutočne znižuje odchody zamestnancov, pričom by sa bralo do úvahy riziko skreslenia výsledkov inými benefitmi či mzdovými podmienkami.
Je dôležité si uvedomiť, že korelácia zistená v kenskom zdravotníctve negarantuje rovnaké ekonomické prínosy v odlišnom komerčnom prostredí. Podnikatelia by mali k výsledkom pristupovať kriticky, overovať dáta v rámci vlastných tímov a nespoliehať sa výhradne na univerzálnu účinnosť mentoringu bez priebežného merania skutočných dopadov na fluktuáciu.
Záver
Štúdia prináša zaujímavý pohľad na vzťah medzi mentoringovými praktikami a stabilitou personálu v náročnom prostredí verejných zdravotníckych inštitúcií. Podľa abstraktu výsledky potvrdzujú štatisticky významný, hoci skromný vplyv mentoringu na udržačanie zamestnancov, čo poukazuje na jeho dôležitosť ako súčasti širších personálnych stratégií a podpory v organizáciách.
Zároveň sa ukazuje, že samotný mentoring nestačí na vyriešenie všetkých problémov s fluktuáciou, ak v inštitúciách chýbajú formálne štruktúry, dostatok skúseného personálu a dostatočné časové kapacity. Pre manažérov a podnikateľov to znamená, že mentoring treba vnímať ako súčasť komplexného systému odmeňovania, transparentného kariérneho postupu a celkovo priaznivých pracovných podmienok.
Vedecké zdroje
Roselant Boen, Selline Indara Akoyo (2026). INFLUENCE OF MENTORSHIP PRACTICES ON EMPLOYEE RETENTION IN STATE-OWNED HEALTH INSTITUTIONS IN NAIROBI CITY COUNTY, KENYA. Academic Journal of Humanities and Social Sciences Research. https://doi.org/10.68715/jhssr.v3i2.166 https://doi.org/10.68715/jhssr.v3i2.166